Tomáš Brngál a jeho tím menia spôsob štúdia anatómie po celom svete

Tomáš Brngál skončil medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave tohto roku. Čerstvý lekár stihol počas štúdia nielen založiť firmu, ale rozbehnúť ju tak, že dnes aplikáciu, ktorú vytvorili, si študenti môžu sťahovať a používať po celom svete. Vytvoril totiž virtuálny svet, v ktorom sa študenti učia anatómiu interaktívnym spôsobom. Tomášovi sa spolu s druhým zakladateľom Milošom Svrčekom podarilo vytvoriť silný tím ľudí, a na miesto, kde sú dnes, sa im podarilo dostať za necelé tri roky. Z projektu, ktorý sa volá Virtual Medicine a začal sa ako práca na Švočku, vyrástla firma s desiatimi ľuďmi a s kanceláriou na Slavíne. Všetko vďaka tomu, že Tomáš a jeho tím si nevystačili iba s tým, že majú skvelý nápad, ale pustili sa do práce, a do dnes vylepšujú, inovujú, vyhľadávajú feedback a mentorov a neustále sa učia a tvoria. Keďže ide o softvér, tieto zmeny sa nedejú len lokálne na Slovensku, ale dostanú sa do celého sveta. Ich aplikácia má desiatky tisíc stiahnutí, Google ju vybral medzi TOP 3 aplikácie na Daydream, používajú ju nielen univerzity, ale majú už aj verziu pre stredné školy. Ponoriť sa do virtuálnej reality a poskladať kostru, uvidieť svaly a orgány tela z hocijakého uhla alebo vstúpiť do ľudského teľa z pohľadu mravca je obrovským zážitkom. No pre nás bolo veľkým zážitkom aj navštíviť sídlo firmy Virtual Medicine a porozprávať sa s Tomášom osobne o tom, kde sú teraz, čo plánujú a kam by sa chceli v rámci svojho projektu dostať. V tejto práci vám ponúkame rozhovor s týmto iniciatívnym človekom.

Aplikáciu si môžete stiahnuť tu. Zdroj: https://www.medicinevirtual.com/

 

Nedávno si sa vrátil z Estónska a z Ázie, kde si predstavil Virtual Medicine a reprezentoval si tak našu krajinu. Aké to boli udalosti a prečo pozvali práve teba?

Najskôr som išiel do Tallinu v Estónsku, kam ma pozvali na podujatie Ideas from Europe. Európska komisia si vybrala inovátorov z celej Európy – z každej krajiny jedného. Každý rok sa stretnú eurokomisári s malými a strednými podnikmi a dávajú si feedback. Pomáhajú si navzájom prekonať prekážky, vylepšiť podnikateľské prostredie. Pomocou Európskeho investičného portálu ťa vedia spojiť aj s investormi. Medzi návštevníkmi podujatia sa nachádzajú novinári, odborníci z celej Európy, človek tu stretne veľa zaujímavých ľudí.

Potom nasledovala cesta do Indie na podujatie Global Entrepreneurship Summit, kde sa zúčastnili delegácie zo 150 krajín sveta. Vyberalo ich Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov Amerických. Predtým nás dvakrát návštívili diplomati z Americkej ambasády. Ukázali sme im náš projekt a oni to podali ďalej ministerstvu, ktoré nás pozvalo do Indie, kde sa tento rok zorganizoval ôsmy ročník tohto stretnutia. Podujatia sa zúčastnili ľudia z rôznych odvetví, s ktorými sme sa mohli stretnúť aj pomocou aplikácie, v ktorej sme mali všetci vytvorené profily s informáciami o tom, na akom projekte pracujeme. Bol to skvelý spôsob ako spoznať zaujímavých ľudí a rozšíriť si svoju sieť kontaktov.

Z Indie som pokračoval ďalej na biznis stretnutia do Singapuru, Thajska a Indonézie, ktoré nám  pomohol zabezpečiť náš biznispartner pre JV Áziu.

 

Určite sa ti podarilo získať veľa nových známostí. Ktorú považuješ za najhodnotnejšiu?

V Estónsku som dal našu VR aplikáciu na oči priamo pani Eurokomisárke. V Indii som mal veľmi zaujímavý rozhovor s americkým profesorom anatómie, ktorému som ukazoval náš produkt. Na ich lekárskej fakulte používajú Sectru, ktorá je našou nepriamou konkurenciou. Je to veľký dotykový stôl, podobný tabletu, ovládaný prstom. Nie je to ale v 3D. Náš produkt Human Anatomy VR sa mu veľmi páčil, pretože je viac imerzný. Keď si dal na hlavu GearVR, bol veľmi nadšený. Naším cieľom teraz na týchto cestách bolo nájsť lokálnych partnerov v každej možnej krajine. V Indonézskej Jakarte som napríklad prezentoval náš produkt na lekárskej fakulte, ktorá má ako jediná v celej Indonézii anatomické múzeum voľne prístupné verejnosti. Všetci, ktorí si to vyskúšali prejavili veľký záujem o spoluprácu. Mali sme veľmi pozitívne reakcie čo nás nesmierne teší a motivuje do ďalšej práce.

 

Predtým si bol na Startup awards bootcampe. Čo sa tam dialo?

Je to tiež super akcia, ktorá posilňuje slovenskú startupovú komunitu. Prvý deň sme sa zoznamovali pri večeri, na druhý deň sme robili tréningovú prezentáciu, kde sme dostali feedback od mentorov. Nasledovali b2b mítingy a na konci sa uskutočnila súťaž. Bolo to veľmi inšpiratívne, vidieť toľko ambicióznych podnikateľských duší. Teší ma, že sa niečo také robí. Na to, že máme na Slovensku takú malú populáciu, tu žije strašne veľa šikovných ľudí. Treba ich len spájať a dávať im vhodné nástroje.

 

Presťahovali ste sa do nových priestorov na Slavíne. Prečo ste sa rozhodli opustiť Mlynskú dolinu?

Keď sme pred viac ako 3 rokmi začínali na internátoch, boli sme tam deň aj noc aj cez prázdniny. V Mlynskej doline je všetko optimalizované, všetko máš po ruke a preto sme sa tam rozhodli zriadiť si kanceláriu. Napríklad náš obľúbený lokál, Eat&Meet, sme mali od officu iba 3 minúty pešo. Veľmi nám vyhovovalo, že sme nestrávili dlhý čas čakaním na obed. Avšak ako sme sa začali rozširovať potrebovali sme nájsť nové priestory, a keďže Binárium v Mlynskej doline už bolo obsadené hľadali sme kreatívny priestor v inej lokalite, ktorý by naplnil naše očakávania. Keď som vyberal medzi dvomi najlepšími priestormi, ktoré som našiel zobral som celý náš tím na obhliadku so mnou, aby som počul ich názor kde sa im páči najviac. Na naše momentálne sídlo padla absolútna zhoda, keďže plne spĺňa naše predstavy o kreatívnom priestore pre inovatívnu firmu. A tak sme teraz tu.J

 

Ako testujete váš produkt?

Na lekárskej fakulte sme otvorili prvú VAU (Virtuálnu Anatomickú Učebňu) z našej vlastnej iniciatívy. Veľmi nás podporila pani docentka Kubíková, a takisto nám veľa pomohol aj doktor Thurzo. Bez nich by sme to ťažko realizovali. Našli sme aj finančnú podporu od firiem, ktoré chcú podporiť zaujímavé projekty. Keď vidia, že to myslíte vážne, tak vás podporia. Peniaze sa dajú zohnať. Všimol si nás aj Samsung, prišli s tým, aby sme otvorili učebňu aj na stredných školách. Postupne sa to začína rozbiehať a nabaľovať. Tým, že sme YES-meni a na nové veci hovoríme áno, vytvárame si nové možnosti. Občas síce zistíme, že daná cesta nie je tá správna, ale aspoň o nej vieme. Toto je najdôležitejšie si uvedomiť, hlavne kým je človek mladý a má čas.

Feedback je najlepšie získať čo najskôr, a to priamo od koncového zákazníka. V učebni na fakulte a na stredných zdravotníckych školách študenti vypĺňajú dotazníky, ale boli sme sa ich spýtať aj osobne, čo sa im nepáči, čo by chceli vylepšiť. Veľmi nám to pomáha, keďže my sme v tom hlboko ponorení a tie chyby už často nevidíme. Na stredných školách to riešime tak, že škola vybavenie dostane zadarmo, pýtame si od nich len pravidelný feedback, aby sme aplikáciu mohli neustále zlepšovať. Je to symbióza spolupráce.

 

Vaším hlavným partnerom je Svet zdravia. Poskytuje vám finančnú podporu, alebo vám pomáha aj iným spôsobom?

Pokiaľ hľadáte investora, podľa mňa je najhlavnejšie to, aby vám nedával iba peniaze. Peniaze sa pri dobrom pláne dajú získať hocikde, či už z banky, alebo od angel investorov. Pre mňa je ideálnym investorom ten, ktorý robí v rovnakej oblasti a vie poskytnúť aj niečo navyše. Presne to sme našli vo Svete zdravia. Z ich nemocníc máme prístup aj k lekárom a dátam, k MR a CT snímkam, ktoré potrebujeme. Okrem financií nám poskytujú aj celý back office. Máme prístup k právnemu oddeleniu, účtovníčkam, všetko, čo sa týka daní a administrácie robia oni. Tým, že táto záťaž nám odpadne, sa môžeme plne sústrediť len na vyvíjanie samotného produktu, a to je skvelé.

 

Máte nejakú konkurenciu vo svete virtuálnej reality?

Na mobilných VR zariadeniach GearVR / Daydream je naša aplikácia prvá a zatiaľ jediná svojho druhu na svete.  Na zariadenie HTC Vive existuje podobná aplikácia, ale my sa snažíme odlíšiť našim konceptom a gameifikačnými prvkami. Vnímame to, že mladá generácia vyrástla so smartfónmi, a preto hľadáme cestu, aby naša aplikácia bola čo najviac pútavá a hravá. Vieme, že konkurencia časom príde, to sú normálne veci. Snažíme sa to teraz podchytiť, ale hlavne sa odlišovať.

 

V tíme máte aj programátorov a dizajnérov. Ako medzi vami vyzerá vaša spolupráca?

Aj keď som jedináčik, celý život vyrastám v kolektíve. Extrémne som za moju výchovu vďačný mojim rodičom. Už od detstva som bol členom detského folklórneho súboru Klnka, a potom som dlhé roky tancoval v Lúčnici. Naučil som sa tímovej práci a kooperácii, čo je veľmi dôležité. V Lúčnici tancujú ľudia, ktorí sú svojím spôsobom umelci, ale zároveň študujú aj rôzne ié veci – napr. právo, techniku, medicínu atď. Keďže som počas môjho štúdia vyrastal vo svete vedy a techniky ale zároveň aj vo svete umenia dávalo mi to možnosť porozumieť a spájať tieto na oko dva odlišne svety, čo využívam aj v našom multidisciplinárnom tíme, ktorý tvoria medici, programátori a 3D artisti. Na základe toho sa snažím každému osobnitne porozumieť. Ľudia v našom tíme sú naozaj rozdielni a musia mať vybudované iné podmienky, pretože potrebujú k svojej práci iné prostredie. Programátori majú všetko organizované, kým 3D artisti chcú experimentovať. Základom je to nielen pochopiť, ale aj učiť sa jeden od druhého. Preto ma veľmi teší, že v našom tíme sme vybudovali kultúru v ktorej sme veľmi otvorení a vnímaví, a neodsudzujeme rozdielny workflow toho druhého.

Tomáš s našou mandibulou 🙂

S rozbehnutím projektu prišla pre teba aj povinnosť ho neustále prezentovať a prednášať. Je to pre teba prirodzený skill alebo si sa to musel naučiť?

Toto je tiež späté so skúsenosťami, ktoré som nadobudol v Lúčnici. Tancoval som na javisku na veľkých scénach aj pre 10 tisíc ľudí. Nebojím sa ísť pred ľudí a prezentovať. Necítim trému, ale prirodzený rešpekt a dôležitá je hlavne sebakritickosť na svoju pripravenosť. Po siedmich rokoch v Lúčnici je mi prezentovanie veľmi blízke. Tancoval som do roku 2015, precestovali sme mnoho krajín, ako napr. Japonsko, Austráliu, Monaco a ďalšie. Potom sa nám projekt začal rozbiehať a chcel som sa mu venovať naplno. Cítil som, že moja úloha v Lúčnici je už naplnená a treba sa posunúť ďalej.

 

Štúdium na lekárskej fakulte si skončil v lete 2017. Neľutuješ, že si sa trošku odklonil z kliniky a venuješ sa naplno projektu Virtual Medicine?

Neľutujem lebo to čo robíme ma veľmi baví a úplne tým žijem, aj keď som vždy chcel byť chirurgom. No ale ani chirurgia ani budovanie firmy sa nedajú robiť polovičato. Síce by som to chcel skombinovať, ale aj v tomto som sebakritický a cítim zodpovednosť aj voči firme a preto sa to momentálne nedá. Páči sa mi aj rádiológia, pretože zobrazovacie metódy majú veľa spoločného s Virtuálnou a rozšírenou realitou. Som vďačný, že mi v nemocniciach Svet zdravia ponúkli možnosť vybrať si oddelenie a urobiť si tam atestáciu. Mojím snom aj pre Virtual medicine je v dlhodobej vízii robiť aplikácie pre klinickú medicínu. Preto verím tomu, že sa v budúcnosti nájde nejaká cesta a podarí sa mi tieto dve veci skĺbiť.

 

Aké sú tvoje dlhodobé ciele?

Píšem si ich doma na skriňu, kde ich mám vylepené, aby som ich každý deň videl. Mojim prvým cieľom je obklopiť sa lepšími ľuďmi ako som ja, ľuďmi ktorí majú iné znalosti a rozmýšľajú inak. Pretože spolu dokážeme vymyslieť neobvyklé veci. Myslím si, že sa mi to darí a som na náš tím veľmi hrdý. Lebo práve náš tím je kľúčom k naším cieľom a úspechu.

 

Ako bude vyzerať podľa teba budúcnosť?

Technológia Virtuálnej a rozšírenej reality nám ponúka veľa možností. Môžeme to prirovnať k tomu, ako keď pravekí ľudia zrazu objavili oheň a otvorili sa im nové možnosti, čo všetko môžu robiť, napríklad zrazu vedeli taviť kov a vybudovali na tom celý nový svet. Rozšírená realita je pre nás teraz podobným nástrojom, na ktorom môžeme vybudovať veľmi veľa vecí. V dnešnej dobe sa dá všetko, treba to len vytvoriť, a to ma naozaj fascinuje.

 

Čo by si na koniec odkázal mladým ľudom, ktorí chcú robiť niečo nové?

Treba sa obklopiť skvelými ľuďmi a nebáť sa skúšať nové veci – ja sa snažím na všetko povedať áno. Síce si už niekedy navalím toho na seba veľmi veľa, ale na konci zistím, že väčšina z tých vecí ma aspoň niekam posunula.

Komentáre