Použitie dentálnej rádiografie u detí

Smernice pre dentálnu rádiológiu vznikli na to, aby uľahčili rozhodovanie zubným lekárom, a umožnili tak vyhnúť sa nepotrebnej expozície detského pacienta. Uľahčujú identifikovanie jednotlivcov, ktorí by mali výhody zo zhotovenia röntgenových snímok zubov.

Röntgenové snímky nám prinášajú hodnotnú diagnostickú informáciu a pomáhajú pri posúdení orálneho zdravia a stavu chrupu. Je to dôležitá pomocná diagnostická metóda, ale aj pri nej nesmieme zabúdať na riziká spojené s rádiografiou. Pod správnym použitím rozumieme vhodné kritériá pri indikovaní rádiologického vyšetrenia, optimalizované ochranné prostriedky a množstvo informácií, ktoré získame z jednotlivých RTG snímok.

 

Indikácie pre RTG snímky u detí a adolescentov:

  • detekcia zubného kazu;
  • trauma zubov;
  • vývojová porucha zubov;
  • vyšetrenie patologických lézií iných ako zubný kaz.

 

Pri klinickom vyšetrení detského pacienta nevykonávame dentálnu rádiografiu rutinne, ale postupujeme podľa individuálnych potrieb pacienta. RTG snímky zhotovíme vtedy, ak podľa anamnézy a objektívneho nálezu a symptómov usúdime, že zhotovením snímky získame ďalšie hodnotné informácie na diagnostikovanie pacienta. Snímku nezhotovíme v prípade, ak od nej nemôžeme očakávať zmenu alebo objasnenie diagnózy a terapie.

Medzi situácie, ktoré môžu vyžadovať použitie dentálnej rádiografie ako pomocnej diagnostickej metódy patria:

  1. Podľa anamnestickej informácie: bolesť, trauma zubov, anomálie zubov v rodinnej anamnéze, pooperačné vyšetrenie;
  2. Podľa objektívnych symptómov: zubný kaz, pulpálna alebo periapikálna patológia, trauma zubov, problémy prerezávania zubov, vývojové anomálie, nevysvetliteľné diskolorácie zubov, plánovanie ortodontickej liečby, opuch, nevysvetliteľné kývanie zubov, nevysvetliteľné krvácanie, hlboký parodontálny vačok, fistulácia, nezvyčajná morfológia zubov, zmenené medzičeľustné vzťahy, nevysvetliteľná citlivosť zubov, ako doplňujúce vyšetrenie pri systémovom ochorení.

 

Detekcia zubného kazu pomocou dentálnej rádiografie u detských pacientov

 

Na začiatku stretnutia oboznámime rodičov a pacienta s povahou vyšetrenia a vysvetlíme im, čo danou metódou zistíme o jeho zubnom stave. Zhotovenie bitewingových snímok nám umožní diagnostikovať 2 až 8 násobné množstvo aproximálnych kazov ako samotné klinické vyšetrenie aspekciou a sondou.

Okolnosti, podľa ktorých sa riadime pri rozhodovaní o zhotovení bitewingových snímok pre detekciu zubného kazu sú: prevalencia zubného kazu v danej populácii, relatívne pomalá progresia kariéznych lézií v populáciách vystavených pravidelnej fluoridácie, odhad závažnosti poškodeného zdravia pôsobením röntgenového žiarenia u detí. Tieto podmienky určujú frekvenciu a spôsob vyšetrenia detí pomocou dentálnej rádiografie.

 

Benefity bitewingových snímok:

  • detekcia zubného kazu, ktorý inými metódami nemôže byť diagnostikovaný;
  • odhadovaný rozsah kariéznych lézií;
  • sledovanie progresie kariéznych lézií.

 

Načasovanie prvých bitewingových snímok

Pri rozhodovaní berieme do úvahy epidemiologické údaje prevalencie zubného kazu v lokálnej populácii, výskyt zubného kazu v minulosti u daného pacienta, úroveň ústnej hygieny a stravovacie návyky, vystavenie pacienta fluoridom, socioekonomické postavenie.

 

Primárna dentícia: argumentom na zváženie bitewingového vyšetrenia u 5 ročných detí je vysoká prevalencia aproximatívnych kazov v tejto vekovej skupine – vyskytuje sa u viac ako tretiny päťročných detí.

 

Miešaná dentícia: prítomný kaz v mliečnom druhom premolári zvyšuje riziko vytvorenia zubného kazu prvého trvalého molára 15 násobne. Zmysel bitewingovej snímky v tejto vekovej skupine spočíva vo včasnej diagnostike kazu prvého trvalého molára, ktorá vznikne minimálne u pätiny detí.

 

Skorá trvalá dentícia: vo veku 12 – 14 rokov, rok alebo dva roky po prerezaní premolárov a druhých molárov.

 

Intervaly medzi röntgenovými vyšetreniami: čas ďalšieho vyšetrenia určujeme podľa výsledkov predošlej röntgenovej snímky, podľa počtu zistených aproximatívnych kazov.

 

Podľa výsledkov získame dve kategórie:

  • A – nízke riziko – aproximatívne povrchy bez kazu alebo ojedinelé kazy – bitewingové snímky robíme v 2 – 3 ročných intervaloch;
  • B – vysoké riziko – sklovinové/dentínové lézie na aproximatívnych plochách – bitewingové snímky robíme v ročných intervaloch. Do tejto kategórie patria nasledovné nálezy: lézia do hĺbky polovice skloviny na prvom trvalom molári v trvalej dentícii, aproximálna lézia zasahujúca do dentínu v skorej trvalej dentícii alebo prítomnosť 3 a viac sklovinových lézií.

Riziko vytvorenia okluzálneho kazu je najvyššie počas prvých dvoch rokoch po prerezaní trvalého zuba. Riziko vytvorenia aproximatívneho kazu je zvýšené počas 5 rokoch vtedy, ak sa dve susediace zuby dostanú do kontaktu.

Minimalizácia expozície pacienta

Radiačnú dávku minimalizujeme pomocou olovenej zástery a goliera s použitím digitálneho röntgenového prístroja a senzoru, ktorý je citlivejší, a preto je žiarenie nižšie. Radiačnú dávku udržujeme na najnižšej úrovni. V detskom veku sú pacienti vystavení vyššiemu riziku poškodenia príčinou röntgenového žiarenia. Nízka dávka žiarenia počas dentálnej rádiografie a vhodné ochranné prostriedky majú zabezpečiť, aby množstvo žiarenia nebolo pre jednotlivých pacientov škodlivé.

 

 

 

Zdroj: EAPD guidelines for use of radiographs in children

Komentáre