Mladá chirurgička, ktorá sa nebojí nasledovať svoje sny – MDDr. Barbora Ďurčanová

Barbora Ďurčanová patrí medzi tie osobnosti, ktoré si zapamätá snáď každý, kto ich stretne. Zvolila si totiž nezvyčajné poslanie, a to prácu, ktorá sa venuje tvárovej a hlavovej chirurgii. Je to cieľavedomá a ambiciózna žena, ktorá už má aj napriek svojmu mladému veku za sebou niekoľko úspešných projektov a pracuje na ďalších. Momentálne si robí atestáciu na klinike F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, rozbieha charitatívny projekt v spolupráci s WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a venuje sa prednáškovej činnosti. Ako to stíha a čo ju poháňa sme sa jej opýtali na XII. Kongrese mladých zubných lekárov v Senci.

 

Bola si veľmi aktívna už aj počas štúdia. Bola si prezidentkou spolku študentov zubného lekárstva, členkou nadácie Humble smile foundation, predsedníčkou bratislavského medzinárodného Mid year meetingu a absolvovala si aj mnohé zahraničné stáže. Od čoho závisel výber tvojich aktivít?

Od malička som si stále vymýšľala nejaké aktivity a do dnes som neustále aktívna. Nedokážem iba tak nečinne sedieť. Keďže na vysokej škole som bola zapojená do viacerých aktivít – veda a výskum, spolok, medzinárodná asociácia a stále  som zapojená do viacerých projektov, tak tie nové aktivity si ma často nájdu aj samé. Vždy sa niečo nové ku mne dostane. Vyberám si podľa priorít – najhlavnejšia je chirurgia.

Podľa čoho si si stanovila priority, do ktorých aktivít sa pustiť a do ktorých nie?

Vždy som si vyberala aktivity, ktoré ma zaujali, napĺňali a mali pre mňa prínos. Som veľmi kreatívny človek, ktorý stále niečo vymýšľa. Tým, že stále spoznávam nových ľudí, tak vždy vzniknú ďalšie nové aktivity. Čo sa týka vecí, ako je plánovanie operácií a 3D tlače, vzniklo to tak, že raz, počas skúškového obdobia sme sa rozprávali s doktorom Thurzom a povedala som mu, že ja chcem a budem chirurg. Napriek tomu, že všetci mi hovorili: „Preboha, veď ty si žena, ešte si to rozmyslíš, budeš mať svoju peknú ambulanciu, budeš opravovať zúbky a nič také krvavé.“, tak mi doktor povedal, že by potreboval nejakého dobrého chirurga… a asi videl potenciál… snáď 🙂 a preto mi pridelil pacienta, ktorému som mala naplánovať ako budeme postupovať pri jeho probléme. Bol to pacient s veľmi veľkou deformáciou tváre. Milujem výzvy, takže som sa do toho pustila. Prišlo to teda zase úplne náhodou. Keď človek niečo veľmi chce, tak si to vždy nejak privolá asi.

Robíš s kolegami ortognátne rekonštrukcie, mala si aj ťažké prípady, keď retrooklúzia bola taká výrazná, že  problém nebol iba s estetikou, ale boli postihnuté aj dýchacie cesty.Na čo je potrebné sa zamerať pri takýchto operáciách?

Ja mám v rámci chirurgie veľmi rada aj traumatológiu. Minulý týždeň sme mali pacienta po úraze. U väčšiny pacientov s II. Anglovou triedou sa vyskytuje aj zúženie dýchacích ciest.  Stretla som sa s tým aj u pacientov s III. Anglovou triedou ale tam išlo skôr o to, že obe čeľuste boli zároveň v retrognátnom postavení. Na čo je potrebné sa zamerať? Hlavne každý prípad treba poňať komplexne – skeletálna anomália, dýchacie cesty, TMK, tvárová estetika, ale aj očakávania pacienta – plánovanie a terapia sa následne od toho odvíjajú. Tieto zákroky nie sú len o tom, že teraz chceme vyrábať krásnych ľudí, ale ide o to, že už keď pacienta operujeme, tak nech robíme komplexné riešenie. Aj keď máme onkologických pacientov a nahrádzame nejaké časti tváre, napríklad osteomyokutánnym fibulárnym lalokom, tak sa snažíme o to, aby to aj esteticky dobre vyzeralo. Niekomu sa to môže zdať povrchné, že sa zameriavaš na krásu, ale nie je to o tom. Prináša to so sebou aj lepšiu compliance pacienta, ktorý potom aj ináč pristupuje k terapii, aj to ináč vníma. Samozrejme, oni pociťujú to, ako dokážu fungovať, ale vidia hlavne to, ako vyzerajú. V konečnom dôsledku to robíme pre pacienta, a už keď niečo robíme, tak by sme to mali robiť poriadne.

Nemusí tam byť v takomto prípade aj plastický chirurg alebo práve týmto prístupom ho chceš nahradiť?

Nejde o to, že by sme ho chceli nahradiť, ale tu sa to prelína. Keďže ide o chirurgiu hlavy a krku, tak tu viac-menej robíme rôzne zákroky, čo sa týka oblasti hlavy. Spadajú sem úrazy, ortognátne operácie a ich funkčno-estetická podstata, onkologické operácie alebo rekonštrukcie, aj tie mikrovaskulárne. Bola som v mnohých krajinách na stážach, v ktorých som sa stretla s tým, že maxilofaciálni chirurgovia robia odstávajúce uši, rinoplastiky, viečka, facelifty, a to preto, lebo to spadá pod oblasť hlavy a krku. Určite by som sa v budúcnosti chcela venovať aj takýmto zákrokom. Bola som na stáži dvakrát po mesiaci v Moskve na maxilofaciálnej a plastickej chirurgii, väčšinou som chodila na facelifty, rinoplastiky a na ortognátne zákroky, a tam skoro všetkým pacientom robia pri ortognátnych zákrokoch aj rinoplastiky. Ale tak to z toho dôvodu, že väčšina pacientov so skeletálnou anomáliou (ortognátnou) a asymetriou má ovplyvnený aj tvar, prípadne symetriu nosa.

Ako vyzerá tvoj deň teraz? Riešiš väčšinou traumy alebo sa často robia aj ortognátne operácie?

Každý môj deň je mimoriadne rozmanitý – mám štyri zamestnania a piatu dobrovoľnú neplatenú pozíciu v prezídiu Humble Smile Foundation.  Musím byť každopádne veľmi flexibilná. Nikdy to nie je pracovná doba od ôsmej do druhej. Ale nikto z nás nepracuje na oddelení preto, aby skončil každý pracovný deň čo najskôr, práca je pre nás hobby. Aj preto sme ochotní tam dochádzať z Bratislavy. My sme vlastne spolu s pár kolegami odišli z Heydukovej z Onkologického ústavu a teraz sa pomaly rozbiehame v Banskej Bystrici. Riešime tu širokú škálu rôznych problémov a zákrokov, chodí aj veľa úrazov, taktiež onkologickí pacienti, ktorí dokonca k nám chodia už aj z Heydukovej, keďže mám mimoriadne šikovných kolegov, ktorí dokážu zázraky, a tak sa na našom pracovisku robia aj rekonštrukcie mikrovaskulárnymi lalokmi. Vďaka mojím kolegom dostávajú šancu pacienti, ktorí sa na väčšine pracovísk považujú už za inoperabilných. Máme aj dosť ortognátnych zákrokov, väčšina je  zo Sangre Azul, ktorých primárne vždy riešime ja a doktor Thurzo, prípadne aj doktor Poruban, a následne operujeme v Bystrici s kolegami.

 

Plánuješ tam pracovať dlhodobo?

Ja som tam veľmi šťastná, kolegovia sú kvalitní lekári a robia všetko pre to, aby pomohli pacientovi a hlavne dbajú na progres. Pozitívne prijímajú, keď prinášame alebo chceme priniesť my „mladí“ niečo nové. Nefunguje to tam klasickým starým štýlom- „ ty si moc mladá, drž háky desať rokov, a potom možno niečo spravíš“. Kolegovia nás práveže posielajú na kurzy a nechávajú nás veľa robiť, učia nás. To znamená, že ja som ochotná radšej takto dochádzať s tým, že sa veľa učím od skvelých lekárov, viem, že robíme všetko preto, aby sme pacientom pomohli  a som v tíme, v ktorom sa sa s kolegami podporujeme a kde cítime, že naozaj sme jeden tím. Takže namiesto toho, aby som mala komfort, že dochádzam do práce v „papučiach“, budem radšej dochádzať a robiť s týmito skvelými ľuďmi na super pracovisku. 🙂

Povedz mi niečo o tvojej prednáškovej činnosti. Viem, že si bola pozvaná aj do Rumunska.

Toto pozvanie vyplynulo z toho, že keď som bola študentka, mala som veľmi veľa aktivít aj v rámci medzinárodnej organizácie študentov zubného lekárstva. Tam som pôsobila ako trénerka, ktorá učila ľudí prednášať, robila som tréningy a workshopy, vybudovalo sa veľa kamarátstiev. Potom som išla aj na všelijaké stáže a vždy sme sa porozprávali o tom, kto sa čomu venuje. Väčšinou tí, ktorí sa zúčastnia takýchto akcií, patria medzi tých aktívnejších a vieš, že keď sa o niekoľko rokov stanú lekármi, budú tiež aktívni. Poznáme sa, vieme o sebe, vieme o tom, kto sa čomu venuje, vedeli čomu sa venujem, a preto pozvali aj mňa. Teraz prijali môj abstrakt aj do Benátok na jeden medzinárodný kongres, budúci týždeň tam budem prednášať moju tému. Tam to už nebolo pozvanie od kamarátov.

Prednášanie máš v sebe alebo si sa to učila?

Som trochu asi extrovert, takže ma to baví. Ja si sama uvedomujem, keď prednášam, že niekedy robím chyby, ktorým sa další krát snažím vyhnúť a na ktoré vždy upozorňujem aj na tréningoch ostatných ľudí, aby ich nerobili. Najmä na výške som zvykla robiť tréningy soft skills v rámci medzinárodnej asociácie. Po prednáške si vždy poviem, že presne toto a toto som robila zle, povedala som viackrát mmm alebo som zastala, prípadne hovorila príliš rýchlo a na ďalšej sa tomu už snažím vyhnúť.

Čomu konkrétne sa bude venovať tvoja prednáška v Benátkach budúci týždeň v piatok?

S Dr. Thurzom a Dr.Porubanom sme vytvorili úplne nový koncept, keď sa chirurgická liečba robí počas, respektíve uprostred ortodontickej liečby. Klasické koncepty sú surgery first alebo surgery last. Chirurgia až po ortodontickej liečbe je najčastejšia. My sme to urobili vlastnou cestou, a to tak, že chirurgia je uprostred. 🙂

Chcete to presadiť vo svete?

No jasné :). Zatiaľ to vyzerá tak, že je to viac efektívne. Je tam viacero faktorov, ktoré to zefektívňujú a aj compliance pacienta je iná. Napr. jedna pacientka potrebovala chirurgiu v prvej tretine ortodontickej terapie z osobných dôvodov, tak sme sa prispôsobili. Vďaka tomu, že chirurg- ortodontista plánuju zákrok od začiatku spolu, vieme si to celé prispôsobiť. Vzhľadom na to, že používame neviditeľné strojčeky, máme väčšiu flexibilitu, sme si istejší, vieme, ako to bude vyzerať, lepšie sa vieme pripraviť. Ďalšia vec je taká, že efektivita orto liečby je vylepšená a postupuje rýchlejšie.

Aké sú reakcie od expertov na tento postup? Prijímajú to alebo sú skôr skeptickí?

Strašne veľa ľudí sa bojí púšťať do nových vecí a sú skôr konzervatívni. Niekto, kto je naozaj alfa male a ničoho sa nebojí je doktor Poruban, s ktorým sme to začali. Vždy, keď za ním prídem alebo som za ním prišla s akýmkoľvek novým nápadom ešte aj ako študentka, ktorý musel byť samozrejme adekvátny, tak sa rád púšťal a púšťa do nových vecí. Väčšina lekárov by sa spýtala, na základe akých článkov alebo štúdii ste to urobili? Ale napríklad v prípade nášho konceptu surgery in the middle a s tým súvisiacich vecí- nijakých, veď predsa my sme si to vymysleli a vytvorili. Postupne sa zbierajú  aj naše klinické prípady.

Veľmi veľa skúseností mi k tomu dodali zahraničné stáže z profesionálneho hľadiska. Išla som kvôli tomu, aby som videla ako sa to robí ináč, iné postupy, ako to je zorganizované. Rôzne veci robili rôznými spôsovmi a k nášmu novému konceptu sme pridali  z každého niečo, takže určite sa oplatí vycestovať. Veľmi ti to rozšíri obzory a pokiaľ si kreatívna, tak určite využiješ z každého niečo. Aj zo zlých skúseností. Nikde to nie je ružové.

Si board member v Humble smile foundation. O čom je táto funkcia?

Moja pozícia tam je academic a political relations. Komunikujem s vládami, podieľam sa na organizovaní a aj schvaľovaní projektov. Doteraz sme robili preventívne projekty, ale teraz, keď som bola v Izraeli na stáži, prezident medzinárodnej organizácie je z Izraela a je to môj veľmi dobrý kamarát, hovorím mu, že prevencia je síce dôležitá, ale keďže ja milujem chirurgiu najviac na svete, tak by sme mohli spraviť nejaký chirurgický projekt. Keď som bola v Afrike, videla som nómu – cancrum oris u malých detičiek. A to sa musí riešiť a eradikovať, nóma by nemala byť taká rozšírená ako je v tomto storočí. Nóma alebo cancrum oris je multifaktoriálne ochorenie, pri ktorom sa vytvárajú veľké defekty na tvári, väčšinou u detí, je to kombinácia viacerých faktorov – zlá hygiena, zlé životné podmienky, zlé prostredie, málo výživy. My sme vtedy nemali ako pomôcť, lebo to vyžaduje dosť rozsiahlu operáciu spojenú s rekonštrukciou, je to niečo, čomu sa teraz venujú moji kolegovia a čomu sa aj ja chcem venovať-  rekonštrukciám, napríklad aj za pomoci mikrovaskulárnych lalokov. Prelína sa to tiež s plastickou a všeobecnou chirurgiou. Tak si hovorím, poďme do toho a on na to, že vynikajúce, No more noma! 🙂 Takže sme si založili projekt, web, vypracovali sme projekt so všetkými schémami, kontaktovali WHO- tí sú nadšení a už sa v rámci podpory a záujmu o vedu a výskum zapojili aj niektoré americké univerzity. Potrebujeme psychológov, chirurgov, preventistov, operačné sály, ktoré sú prenosné ako na vojnových frontoch, takže to bude beh na dlhé trate.

Kto vám to financuje?

Sčasti sme funded z našej humble brush , kde za každú predanú kefku idú peniaze do našej nadácie. To samozrejme nestačí, takže väčšinou nás ešte niekto zasponzoruje. Teraz sme mali šťastie, že kolega išiel náhodou v tej dobe do Ameriky, kde má kamarátov a povedal im o tomto projekte. Všetci boli z toho nadšení, takže už sa zapojilo niekoľko amerických univerzít. Chcú prísť na náš projekt a robiť si tam klinické štúdie s tým, že nám dodajú študentov, ktorí nám budú asistovať. Takže už aj asistenciu máme vybavenú. Dozvedel sa o tom aj WHO, a keďže už sme s nimi aj predtým spolupracovali, aj tento projekt bude nimi podporovaný. Teraz v marci to s nimi budeme riešiť, takže to bude projekt na celosvetovú eradikáciu nómy. Zrazu z malého nápadu, je celosvetová eradikácia ochorenia. Takže aj humble smile sa rozrastá.

Kedy bude projekt aktuálny?

Keďže máme veľmi vysoké náklady, už len zostaviť operačné stany, zohnať inštrumenty, potrebujeme veľmi dobré lupové okuliare alebo mikroskopy, aby sme mohli robiť mikrovaskulárne konštrukcie u týchto veľkých defektov, následne edukáciu miestnych doktorov.  A hlavne! Potrebujeme aj lekárov 🙂 Reálne to vidím tak, že ten projekt bude zhruba do dvoch rokov.

Ako si stanovuješ svoje ciele? Máš niečo vysnívané a sústreďuješ sa iba na to alebo sa snažíš byť otvorená všetkým možnostiam?

Ono to vždy tak príde samo :). Už keď sa blíži koniec, že projekt je skoro hotový, tak zas si vymyslím niečo nové. Určite chcem byť chirurg, určite sa nechcem venovať len estetike, ale rada by som sa venovala aj onkológii a traumatológii, aj spolu s mojimi kolegami. Tá atestácia vychádza na 5 rokov, treba to zosynchronizovať s cirkuláciami na iných oddeleniach, tak verím tomu, že sa podarí čo najskôr. Moji kolegovia a najmä šéf sú veľmi podporujúci, takže verím tomu, že to pôjde.

Plánuješ si dopredu svoj týždeň alebo mesiac?

Niektoré veci a dni samozrejme áno, aj plánované operácie máme ale tak môj život aj práca sú veľmi dynamické. A ja ešte k tomu veľa vecí robím aj na poslednú chvíľu. Mala by som sa to odnaučiť. Ale zase som ten typ, že keď mi horí pod zadkom, tak som najefektívnejšia. Aj to platí, že čím viac toho mám, tým som efektívnejšia. Lebo keď mám toho menej a mám dosť času, tak je to zle a čakám asi, kým už je to akútnejšie. Aj súkromný život zvládam zatiaľ prekvapujúco dobre. Predtým som robila veľmi veľké extrémy- do noci v práci, aj víkendy, teraz som si to zefektívnila a prisposobila sa aj faktu, že mám vťah. Robím tú istú robotu, ale darí sa mi to za kratší čas, takže mám čas aj na to súkromie. Mám koniec koncov celkom dobrý time manažment, ktorý však samozrejme niekedy aj zlyhá :).

Chcela by si niečo odkázať študentom?

Nech sledujú svoje sny a nech sa nenechajú ničím odradiť. Veľa ľudí bude hovoriť, že to sa nedá, to nemôžeš, že to je šialená predstava… ale keď chceš, tak môžeš zmeniť úplne celý svet.

 

 

Titulná fotografia: Credits: Photographer: Lucian Prejbeanu; Dentisium Congress, Craiova, Romania

Fotografie: MDDr. Barbora Durčanová

Komentáre